 |
97/8647 |  |
Exkluzívne
Neschopnosť Ruska kriticky reflektovať masové zločiny Stalinovej éry je jedným z kľúčových predpokladov vojny proti Ukrajine. A Západ nesie časť zodpovednosti za to, že na takejto reflexii nikdy netrval.
Tento názor vyjadril v komentári pre korešpondenta Ukrinformu Kai Struve, výskumník na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove a člen Nemecko-ukrajinskej historickej komisie.
„Putinov cieľ je zrejmý – je ním obnoviť dominanciu nad bývalými sovietskymi územiami a získať pre Rusko miesto v medzinárodných vzťahoch, ktoré by odrážalo postavenie ZSSR v druhej polovici 20. storočia. Jedným z predpokladov novej veľkej vojny v Európe je teda fakt, že Rusko nikdy skutočne nevykonalo hlbokú a kritickú štúdiu sovietskych masových zločinov Stalinovej éry a sovietskych dejín vo všeobecnosti,“ povedal.
Historik sa domnieva, že skutočnosť, že sa tak nestalo, je spôsobená aj tým, že medzinárodné spoločenstvo nepožadovalo takúto kritickú analýzu s patričnou vytrvalosťou.
Struve poukázal na zásadný problém: dlho mali tak nemecko-západná interpretácia 8. mája ako „oslobodenia“, ako aj sovietsko-ruská interpretácia 9. mája ako „Dňa víťazstva“ významný prienik: obe vychádzali zo skutočnosti, že v Európe 20. storočia existoval iba jeden veľký zločinecký režim – nacistické Nemecko.
„V roku 1945 stál Sovietsky zväz takpovediac na správnej strane dejín a kvôli tomu fakt, že ZSSR Stalinovej doby bol druhým veľkým zločineckým režimom v európskych dejinách 20. storočia, ustúpil do úzadia. To zrejme prispelo aj k tomu, že sa ignorovalo, ako pripomínanie si 9. mája 1945 v Rusku ako „Deň víťazstva“ a spomienka na „Veľkú vlasteneckú vojnu“ ideologicky pripravovali novú vojnu,“ poznamenal nemecký historik.
Podľa neho kedysi panovalo presvedčenie, že spomienka na obrovské obete a utrpenie vojny zjednotí Nemecko a Ruskú federáciu, „a že aj Rusko zdieľa názor, že práve preto by sa vojna už nikdy nemala opakovať.“ Na tomto pozadí Nemecko a ďalšie západné krajiny v skutočnosti od Ruska nepožadovali kritickú reflexiu.
„Historická skúsenosť Ukrajiny, ako aj pobaltských krajín, Poľska a ďalších východoeurópskych štátov ukazuje, že existoval aj druhý veľký zločinecký režim – Sovietsky zväz Stalinových čias. Okrem toho tieto krajiny dlhodobo varovali pred agresívnym zneužívaním pamäti druhej svetovej vojny Ruskom a požadovali, aby kriticky prehodnotilo sovietske zločiny. Toto však bolo v západnej politike a verejnej mienke do značnej miery ignorované,“ povedal Struve.
Poznamenal tiež, že v nemeckej pamäti na druhú svetovú vojnu Ukrajina dlho prakticky chýbala ako samostatný subjekt, a to aj napriek kolosálnym stratám 8 – 10 miliónov ľudí. Až po začiatku ruskej agresie v roku 2014 začalo Nemecko prvýkrát vnímať Ukrajinu ako nezávislý subjekt v dejinách druhej svetovej vojny.
„Na jednej strane sa fakt, že Ukrajina má historickú zodpovednosť, teraz javí ako všeobecne uznávaný fakt. Na druhej strane, skutočné poznatky o špecifických dejinách Ukrajiny počas druhej svetovej vojny medzi nemeckou verejnosťou zostávajú mimoriadne vzácne. V nemeckej spoločnosti poznatky o dejinách Ukrajiny v druhej svetovej vojne takmer nepresahujú motív nemeckej „vyhladzovacej vojny“ proti Sovietskemu zväzu. A preto v nemeckej kultúre pamäti neexistuje naratív o dejinách Ukrajiny v druhej svetovej vojne ako jej súčasti,“ zhrnul Struve.
Ako informoval Ukrinform, docentka Katedry dejín východnej a stredovýchodnej Európy na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove Franziska Davisová zdôraznila, že až do 24. februára 2022 boli v nemeckej spoločnosti a politike sovietske obete druhej svetovej vojny takmer úplne mylne stotožňované výlučne s Ruskom, zatiaľ čo Ukrajina a Bielorusko – hlavné arény nacistickej vojny a holokaustu – boli marginalizované.