Ruská ekonomika je vyčerpaná vojnou, ale stále dokáže mobilizovať ďalšie zdroje

Viac ako štyri roky po začiatku rozsiahlej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine vykazuje ruská ekonomika jasné známky štrukturálneho vyčerpania.

Uvádza sa to v štúdii Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW) a Štokholmského inštitútu pre ekonomiky v transformácii (SITE), informuje Ukrinform s odvolaním sa na DW .  

Obe inštitúcie poznamenávajú, že likvidné aktíva ruského Fondu národného blaha, ktoré pred vojnou predstavovali 6,5 % HDP krajiny, sa znížili na súčasných 1,8 %. Zároveň deficit ruského federálneho rozpočtu za prvé tri mesiace roku 2026 prekročil cieľovú úroveň plánovanú vládou na celý rok. Príjmy z ropy a plynu v prvom štvrťroku tohto roka klesli o 45 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

„V prvých rokoch vojny (Ruska proti Ukrajine – pozn. red.) sa ruská ekonomika ukázala byť stabilnejšia, než mnohí očakávali. Teraz sú však rezervy vyčerpané. Táto ekonomická základňa výrazne oslabila,“ povedal prezident IfW Moritz Schulerik.

Podľa neho boli ruské rozpočtové rezervy do značnej miery vyčerpané a hospodársky rast sa zastavil. „Zároveň zvýšenie cien ropy v dôsledku vojny v Perzskom zálive bude mať pravdepodobne len dočasný pozitívny vplyv na rozpočet,“ zdôraznil Šularik.

Finančné ťažkosti však podľa štúdie nie sú jediným problémom Ruska, tvrdia analytici. Na pokrytie vojenských výdavkov sa Kremeľ čoraz viac spolieha na mimorozpočtové financovanie, rýchly nárast úverov a nepriamu podporu prostredníctvom bankového systému na udržanie vojenských výdavkov. Medzitým od začiatku vojny na Ukrajine prudko vzrástol dlh ruských podnikov, keďže banky presmerovali zdroje do sektorov hospodárstva súvisiacich s vojnou.

„Hlavným obmedzením, ktorému dnes Rusko čelí , nie je prístup k peniazom, ale k pracovnej sile, technológiám a výrobnej kapacite. Moskva stále dokáže mobilizovať dodatočné finančné zdroje. Avšak vzhľadom na obrovský nedostatok pracovnej sily a sankcie nesie politika zvýšených výdavkov riziko zrýchlenia inflácie, a nie zvýšenia vojenského potenciálu krajiny,“ poznamenáva spoluautor štúdie Matthew Klein.

Autori štúdie tiež dospeli k záveru, že Rusko sa stáva čoraz viac závislým od Číny. Čína sa podieľa približne 35 % na ruskom zahraničnom obchode. Čína dodáva Rusku väčšinu kritického civilného a vojenského tovaru, ako aj náhradné diely používané vo vojenskom priemysle. Čína sa tak bude podieľať približne tromi štvrtinami na náraste ruských nákupov komponentov, ktoré sú kritické pre vojenskú výrobu, ale od roku 2022 podliehajú západným sankciám.

Ruská závislosť od Číny rastie v oblastiach, ako je obchod, technológie a financie. Peking si zo svojej strany môže slobodne diktovať podmienky tohto vzťahu, hovorí spoluautorka štúdie Alicia Garcia-Herrero.

Rastúca ekonomická zraniteľnosť Moskvy otvára Západu priestor na prijatie účinných politických opatrení, najmä proti jeho „tieňovej flotile“. Štúdia navrhuje sprísnenie kontrol exportu do Ruska, predovšetkým od čínskych dodávateľov, a prijatie krokov na zníženie ruských exportných príjmov.

Ako informoval Ukrinform, ruský bankový systém v máji zaznamenal rekordný odliv hotovosti za posledných 30 rokov .  

Foto: Alex Volodsky na Pixabay