Na financovanie českej iniciatívy na projektily je tento rok vyčlenených viac ako 2,2 miliardy eur, tvrdí veľvyslanec

Financovanie českej iniciatívy na nákup munície pre Ukrajinu v tomto roku je plánované na viac ako 2,2 miliardy eur.

Uviedol to veľvyslanec Ukrajiny v Českej republike Vasyl Zvarych na bezpečnostnej konferencii organizovanej v dolnej komore českého parlamentu, informuje korešpondent agentúry Ukrinform.

„Na rok 2026 česká iniciatíva na dodávky munície počíta s financovaním vo výške viac ako 2,2 miliardy eur. V rámci všetkých programov na rok 2026 sa plánuje dodať z Českej republiky viac ako milión kusov munície,“ informoval Zvarych.

Zdôraznil, že ide o obrovské číslo, ktoré pomáha kompenzovať rozdiel v množstve delostreleckej munície v armádach Ukrajiny a Ruskej federácie. A dodal: táto iniciatíva ukázala, že európska solidarita môže mať veľmi konkrétne uskutočnenie.

Diplomat však poznamenal, že zatiaľ je prvou a najnaliehavejšou prioritou protivzdušná obrana. Systémy Patriot zostávajú kľúčovým prostriedkom boja proti balistickým raketám, ale zároveň je potrebné vyvinúť viacvrstvovú protivzdušnú obranu založenú na systémoch SAMP/T, IRIS-T, NASAMS a ďalších európskych možnostiach.

Zvarych pripomenul, že Ukrajina spolu s desiatimi krajinami vyvíja vlastný systém protivzdušnej obrany na základe ukrajinského projektu FREYJA. „Pravdepodobne bude v prevádzke v prvom štvrťroku 2027,“ povedal Zvarych a zdôraznil, že silná ukrajinská protivzdušná obrana ochráni nielen našu krajinu, ale aj európsky priemysel, energetickú infraštruktúru, dopravné koridory a budúce investície.

Posilnenie protivzdušnej obrany ovplyvní aj otázky obnovy Ukrajiny, schopnosť investovať do nej a rozvíjať partnerstvá, dodal šéf ukrajinskej diplomatickej misie v Českej republike.

Podľa jeho slov Ukrajina dnes dokazuje, že nie je len príjemcom bezpečnostnej pomoci, ale stáva sa jedným z najdôležitejších zdrojov obranných technológií a skúseností v Európe. Veľvyslanec uviedol nasledujúce údaje: v roku 2025 dosiahol ukrajinský trh s obrannými technológiami približne 6,8 miliardy dolárov. Zároveň je rozvoj jednotlivých segmentov mimoriadne rýchly: výroba bezpilotných lietadiel sa zvýšila o 137 %; bezpilotných pozemných systémov - o 488 %; systémov elektronického boja - o 215 %. Ukrajinský priemysel dronov sa rýchlo rozvíja, pôsobí v ňom viac ako 500 výrobcov a 95 % bezpilotných lietadiel používaných obrannými silami na fronte sa vyrába v našej krajine.

Zvarych je presvedčený, že „strategickým záujmom Európy je integrácia ukrajinského obranného priemyslu s európskym: nielen „Vyrobené na Ukrajine“, ale čoraz viac „Staviť s Ukrajinou“.

Spoločná výroba, spoločný vývoj, transfer technológií, spoločné obranné projekty sú cestou k posilneniu európskej obranno-priemyselnej základne. A Ukrajinci môžu byť v tomto procese užitoční, uistil veľvyslanec.

„Sme pripravení podeliť sa o naše skúsenosti s našimi spojencami, spoločne budovať ekosystémy prostriedkov na vedenie modernej vojny. A tiež zaviesť vhodnú výrobu na území našich partnerov, najmä Českej republiky, ak na to budete mať takúto túžbu a politickú vôľu,“ povedal diplomat.

Zdôraznil tiež, že Putin odmieta akékoľvek mierové rozhovory a chce pokračovať v ničení Ukrajiny. Preto je potrebný jasný postoj k agresorovi vrátane pokračujúceho sankčného tlaku.

Sankcie však nie sú samoúčelné. Sú nástrojom určeným na obmedzenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Zvarych poukázal na to, že Ukrajina je preto nútená útočiť na ruské ropné rafinérie – aby Rusko nemohlo dostávať príjmy z vývozu ropy a používať ich na financovanie svojej vojny a zabíjania Ukrajincov.

„Toto sú naše vlastné účinné sankcie, ktoré uplatňujeme v sebaobrane. Tieto sankcie zmiernime až vtedy, keď Rusko prestane útočiť na našu energetickú infraštruktúru. Akékoľvek dohody s Ruskou federáciou musia byť založené na princípe reciprocity,“ zdôraznil Zvarych a českým politikom a zástupcom špeciálnych služieb vysvetlil, prečo Kyjev tak ostro reaguje na Trumpovu dohodu s Putinom.

Veľvyslanec sa dotkol aj otázky obnovy Ukrajiny. Zdôraznil, že Ukrajina nechce, aby Európa obnovu len financovala – chce, aby Európa investovala.

„Chceme vidieť české a ďalšie európske spoločnosti na Ukrajine. Chceme vytvárať spoločné podniky. Chceme transferovať technológie,“ povedal diplomat.

Zároveň dodal, že Ukrajina sa musí znovu vybudovať ako budúci členský štát EÚ.

Zvarych poďakoval Českej republike za jej dôslednú podporu Ukrajiny na jej európskej ceste, najmä za jej postoj k otvoreniu rokovacích klastrov č. 1 a č. 6, a vyjadril nádej na ďalšiu podporu pri otváraní ďalších klastrov a napredovaní v rokovacom procese.

Ako uvádza, vedúci Vojenskej kancelárie prezidenta Českej republiky, generálporučík Radek Hasala, v rozhovore pre Ukrinform uviedol , že pomoc Ukrajine zodpovedá národným záujmom jeho štátu a bude pokračovať, hoci sa jej formy môžu zmeniť.