logo
logo
logo
Hlavné menu
+
+
Váš prvý krok pred vstupom
na ukrajinský trh.
SK UA EN DE


 

 

 

 


Základné informácie o Ukrajine




                                              

Ukrajina je svojou rozlohou po Rusku druhým najväčším štátom Európy. Vzhľadom k svojej strategickej polohe na pobreží Čierneho mora predstavuje dôležitú vstupnú bránu do oblasti Kaukazu. História je poznamenaná súperením susedných mocností a územie Ukrajiny bolo po väčšinu času pod nadvládou Ruska, Poľska, a ďalších štátov. Stretávania týchto rozdielnych kultúrnych vplyvov má za následok, že západ krajiny je viac naklonený spolupráci so západnými partnermi, zatiaľ čo rusky hovoriaci Ukrajinci na východe inklinujú skôr k spolupráci s Ruskom.

Základné údaje

Názov

Ukrajina

Oficiálny názov (rozšírený názov)

Ukrajinská republika

Názov v národnom jazyku

Ukrayina

Hlavné mesto

Kyjev

Štátne zriadenie

poloprezidentská republika

Rozloha

603 550 km2

Dĺžka hraníc

4 566 km

Obyvateľstvo

45 453 282 (1.1. 2012)

Prírastok  obyvateľstva

-0,625% (2011)

oficiálny Jazyk

ukrajinčina (67%)

ostatné Jazyky

ruština (24%) a ďalší jazyk ako rumunčina, poľština, maďarčina atd.(9%)

Mena

hrivna (UAH)

HDP

165 miliárd USD (2011 )

HDP na hlavu

7 300 USD (2011)

Rast HDP

5,2% (2011 )

Člen EÚ

nie

Dlh

44,8% HDP (2011)

Počet migrantov

-0,08 migrantov/1000 obyvateľov (2011)

Etnické menšiny

Ukrajinci 77,8%, Rusi 17,3%, Bielorusi 0,6%,
Moldavci 0,5%, Krymskí Tatári 0,5%, Bulhari 0,4%,
Maďari 0,3%, Rumuni 0,3%, Poliaci 0,3%, Židia 0,2%,další 1,8% (2001)

Hlava štátu

prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj 

Predseda vlády

Volodymyr Borysovyč Hrojsman

Poloha Ukrajiny:

Ukrajina zaberá najväčšiu časť východoeurópskej nížiny medzi Bieloruskom, Ruskou Federáciou, Moldavskom, Rumunskom, Maďarskom, Slovenskom a Poľskom. Najdlhšiu hranicu má s RSFR (1.576 km) a ďalej nasledujú Moldavsko (939 km), Bielorusko (891), Rumunsko (531 km), Poľsko (428 km), Maďarsko (103 km) a Slovensko (90 km). Na juhu tvorí prirodzenú hranicu dlhú 2.782 km Čierne a Azovské more . 

Ukrajina sa riadi východoeurópskym časom, čiže GMT +2, teda v Kyjeve je o hodinu viac ako v Bratislave.

Vízum:

Ukrajina zrušila vízovú povinnosť pre občanov SR bez časového obmedzenia. Toto opatrenie umožňuje vstup a pobyt na území Ukrajiny bez víza v dĺžke 90 dní. V prípade pobytu za účelom zamestnania, trvalého pobytu, zlúčenia rodiny, štúdia alebo pobytu prevyšujúcom 90 dní je nutné požiadať o príslušné vízum. Odporúča sa pred cestou overiť u zastupiteľského úradu Ukrajiny, či sa podmienky pre pricestovanie nezmenili.

Cestovné doklady:

Platný cestovný pas s minimálnou dobou platnosti jeden mesiac. V prípade cesty motorovým vozidlom je nutné, aby vodič vlastnil medzinárodný vodičský preukaz (ukrajinské orgány však akceptujú tiež slovenské vodičské preukazy) a technický preukaz. Vyžadovaná je i tzv. zelená karta.

Dôležité telefónne čísla:

Medzinárodná predvoľba Ua  0380

Hasiči          01

Polícia         02

Ambulancia 03

Plyn              04

Taxi (Kyjev): 058

Vlakový cestovný poriadok: 005

Ukrajinské aerolínie: 461-5050

Letisko Kyjev - Borispol 296 74 49 (kancelária ČSA)

Odťahová služba 559 78 65 (iba v Kyjeve)

Ukrajina a EÚ

Pre Európsku úniu predstavuje Ukrajina kľúčového partnera. V rámci Európskej susedskej politiky je Ukrajina označovaná za prioritnú krajinu a je príjemcom pomerne rozsiahle finančnej pomoci z Bruselu. V oblasti surovinových zdrojov Únia zdôrazňuje význam Ukrajiny ako dôležitej tranzitnej krajiny pre transport surovín z Ruska a oblasti kaspického regiónu. Brusel má tiež záujem na posilňovaní bezpečnosti ukrajinských jadrových zariadení. Ďalej sa EÚ podieľa na rôznych ekologických iniciatívach v krajine.

V roku 2005 sa stal ukrajinským prezidentom prozápadne orientovaný Viktor Juščenko, ktorý vyhlásil členstvo svojej krajiny v EÚ za jednu zo svojich kľúčových priorít. Ukrajinské členstvo je ale skôr hudbou budúcnosti. V roku 2010 ho nahradil niekdajší premiér Viktor Janukovyč, ktorý vo svojej politike zastával proruské postoje. Napriek tomu však pokračoval v snahe o spoluprácu s Európskou úniou, s ktorou bola pripravená asociačná dohoda. Tú sa však v novembri 2013 napokon rozhodol nepodpísať, čo viedlo k masovým protestom vo veľkej časti Ukrajiny a k následnému zosadeniu Janukovyča z funkcie prezidenta ukrajinským parlamentom. Jeho povinnosti dočasne prevzal novozvolený predseda vlády Oleksander Turčynov.

25. mája 2014 sa novým ukrajinským prezidentom stal Petro Porošenko, ktorý obnovil rokovania s Európskou úniou o asociačnej dohode. Od 1. januára 2016 je v platnosti jej hospodárska časť o zóne voľného obchodu.

Ukrajinské členstvo je však stále skôr hudbou budúcnosti. Štáty EÚ sa obávajú ďalšieho rozširovania a to platí najmä v prípade veľkej krajiny ako je Ukrajina. Integrácia Ukrajiny do EÚ by si vyžiadala vysoké investície a niektorým členským štátom by tak hrozila strata dotácií z Bruselu.

Navyše sa niektorí členovia obávajú prílevu lacnej pracovnej sily z Ukrajiny po zrušení vízového režimu. Brusel sa preto snaží o zlepšenie vzťahov s touto východoeurópskou krajinou. Do budúcnosti sa tak dá predpokladať, že Ukrajina sa nestane plnoprávnym členom únie, ale bude mať skôr status privilegovaného partnera s niektorými výhodami členstva.

Politický systém, priemysel a poľnohospodárstvo

Ukrajina je republikou, ležiacou na pomedzí medzi prezidentským a parlamentným typom. Prezident je volený priamo, na 5 rokov. Jednokomorový parlament o 450 poslancov volí a odvoláva premiéra krajiny. Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina má rozsiahly ťažký priemysel, ktorý je situovaný predovšetkým na východe krajiny. Ukrajinské hospodárstvo dnes prechádza obdobím transformácie. Mnohé veľké priemyselné podniky ešte z čias Sovietskeho zväzu tak zanikajú v dôsledku malej konkurencieschopnosti. Na Ukrajine sa teší veľkému významu hutníctvo, ktoré však bolo v minulosti poznačené radom nešťastia. V krajine je tiež silný poľnohospodársky sektor. Podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva sú viac než priaznivé. Pestujú sa obilniny (pšenica a jačmeň) a cukrová repa.

Najväčšími investormi sú: USA, Kanada, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, RSFR, Cyprus a Švajčiarsko. Tieto štáty sú zároveň aj najväčšími obchodnými partnermi Ukrajiny. Najdôležitejšie investujúce medzinárodné koncerny sú AT&T, Pepsi, Otis, Allied Domecq, Allied Techsystems, Tetra Lavals, Johnson Wax a British-American Tobacco.

 

 

 

 

 

 

 




ENPI
EU

Táto webová stránka vznikla s finančnou podporou Európskej únie

 





© Copyright 2013 www.ukrajina.sk | Tvorba web stránok od GRANDIOSOFT