Pred Putinovými zámermi varovali stredoeurópske krajiny už pred mnohými rokmi – von der Leyen

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 krajiny strednej a východnej Európy preukázali mimoriadnu odolnosť voči novým hrozbám a stali sa srdcom európskej solidarity a podpory Ukrajine.

Takýto názor dnes v Prahe vyjadrila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas prejavu na výročnom fóre think-tanku GLOBSEC počas svojho prvého verejného prejavu po opätovnom zvolení za prezidentku Európskej únie. Komisia, informuje spravodajca Ukrinform.

„Za posledné tri roky Európa objavila novú stránku impozantnej sily regiónu. Od chvíle, keď ruské tanky vstúpili na Ukrajinu, ste sa stali živým srdcom európskej solidarity. A to platí aj dnes, po dva a pol rokoch ruskej brutality,“ povedala von der Leyenová.

Pripomenula, že takmer v rovnakých dňoch, kedy bude Praha oslavovať 35. výročie „zamatovej revolúcie“, si svet pripomenie 1000 dní od totálnej ruskej invázie.

„Na Putinovej vojne nie je nič zamatové. Toľko nevinných ľudí bolo zabitých. Toľko miest bolo zrovnaných so zemou. Toľko rodín bolo oddelených. Jedného dňa budeme vedieť, koľko mladých mužov a žien narodených v roku 1989 bolo zabitých v roku 2024. Ale je tu niečo, čo už vieme. Mier nemožno považovať za samozrejmosť. Pred rokmi ste nás varovali pred Putinovými zámermi. Mali by sme lepšie počúvať strednú a východnú Európu,“ dodala von der Leyenová

Poznamenala, že dnes sa v EÚ a dokonca aj v tejto časti Európy objavili politici, ktorí sa snažia "zamútiť vody" okolo situácie na Ukrajine, uchyľujú sa k pokusom zvaliť vinu za vojnu nie na agresora, ale na obeťou agresie, zvaliť zodpovednosť nie na Putinovu chamtivosť po moci, ale za túžbu Ukrajiny po slobode.

„Chcem sa spýtať týchto ľudí: mohli by ste viniť Maďarov za sovietsku inváziu v roku 1956? Mohli by ste viniť Čechov za sovietske represie v roku 1968? Odpoveď je veľmi jasná: správanie Kremľa bolo zločinné a kruté vtedy a zločinné a kruté je aj dnes,“ privítalo publikum tieto slová šéfa Európskej komisie potleskom.

„My Európania máme inú históriu. Môžeme hovoriť rôznymi jazykmi. Ale v žiadnom jazyku nie je mier synonymom odovzdania sa. V žiadnom z jazykov nie je suverenita synonymom povolania. Preto tí, ktorí volajú po ukončení podpory pre Ukrajinu, neobhajujú mier. Obhajujú zmierenie (agresora) a podrobenie Ukrajiny,“ dodala Ursula von der Leyen.

Odpovedala aj tým ľuďom, ktorí sa dnes, po takmer 1000 dňoch smrti a ničenia, úprimne pýtajú – nie je čas na rokovania? Odpoveď na túto otázku by podľa predsedu Európskej komisie mali dať v prvom rade samotní Ukrajinci.

„Chceme, aby bola vojna čo najrýchlejšie zastavená. Ale zatiaľ čo mnohí mimo Európy sa zameriavajú len na zastavenie nepriateľských akcií, môj postoj je taký, že mier neznamená jednoducho absenciu vojny. Mier je príkaz, ktorý robí vojnu nemožnou a zbytočnou. Takže Ukrajinu musíme dať do (priaznivých) podmienok na rokovania o takomto mieri. Preto je integrácia Ukrajiny do Európskej únie pre nás jadrom nášho mierového úsilia,“ zdôraznila Ursula von der Leyen.

Ako už bolo uvedené, tento rok sa v Prahe od 30. augusta do 1. septembra koná výročná konferencia GLOBSEC, mimovládnej organizácie a jedného z popredných think-tankov v Európe. Tento rok spojila popredné osobnosti verejného života, predstaviteľov vlád, diplomatického zboru a akademickej obce okolo diskusie na tému vojny a mieru v Európe as tým súvisiaceho procesu formovania novej architektúry európskej bezpečnosti.

Foto: Olivier Hoslet/EPA