Zakarpatsko je odrazovým mostíkom pre ľudí utekajúcich pred ruskými tankami

Ako organizovať prácu s IDP

... Deň pred začiatkom vojny, 23. februára, Ukrinform informoval o tlačovej konferencii šéfa Zakarpatskej oblastnej štátnej správy o terorizme. Predovšetkým sme sa pýtali, či sa Zakarpatsko pripravuje na prijatie utečencov v prípade nepriateľstva. Nikto si nevedel ani len predstaviť rozsah týchto akcií a počet utečencov, ale počuli sme, že úrady nadväzujú kontakty so súkromným biznisom (hotely, sanatóriá) a Zakarpatsko bude môcť v prípade potreby prijať 50 000 utečencov.

Tento údaj sa stal skutočnosťou v piaty deň vojny. Je zrejmé, že teraz, keď sa ruskí útočníci zameriavajú na obytné oblasti ukrajinských miest, ako sa to stalo v prípade Charkova, ľudia v regióne len prídu.

Utečenci sa usadia, ale nezostanú

Zakarpatská oblasť k 28. februáru oficiálne prijala takmer 50 000 utečencov. Drvivá väčšina z nich je z Kyjeva, veľa ľudí je aj z Charkova, východných oblastí - Dnepro, Záporožie, juhu - Odesa, Mykolajiv, Cherson.

Petro Dobromilskyi, zástupca vedúceho Zakarpatskej regionálnej štátnej správy , pre Ukrinform povedal , že 20 000 ľudí v súčasnosti žije v zariadeniach sociálnej infraštruktúry (školy, škôlky a internáty) a asi 30 000 si našlo bývanie v hoteloch, zelených turistických sídlach a súkromnom sektore. . Poznamenal, že napriek tomu, že toto číslo už podporuje skôr avizovaných 50 000 obyvateľov, v regióne momentálne nedochádza k žiadnej humanitárnej katastrofe.

V Zakarpatsku sú humanitárne veliteľstvá (ústredné je na Zakarpatskej OVA, aj veliteľstvá na úrovni Užhorod a Mukačevo, ľudia sú koordinovaní na úrovni územných spoločenstiev), ľuďom sa poskytuje jedlo a lieky, voda. Potravinové zariadenia v regióne sa podieľajú na poskytovaní bezplatných obedov ľuďom, miestne obyvateľstvo prináša humanitárne (oblečenie, spacie vaky, prikrývky, lieky, jedlo a vodu) do dobrovoľníckych centrál – aby sa z času na čas objavili správy „ne niesť, niet kam dať“ . Zakarpatská regionálna rada na mimoriadnom zasadnutí vyčlenila 16,8 milióna UAH v rámci regionálneho programu „Starostlivosť“ (vyčleňuje najmä prostriedky na liečbu ťažko chorých Zakarpatčanov), aby migrantom poskytla všetko, čo potrebujú.

- Veľká väčšina ľudí, ktorí do regiónu prichádzajú, sa tu dlho nezdrží. Najprv sa podľa príkazu náčelníka Zakarpatskej OVA musia všetci branci vo veku 18 až 60 rokov, ktorí prišli do regiónu, do 24 hodín prihlásiť na najbližšom vojenskom komisariáte a zaradiť sa do radov obrany alebo mobilizovať v ozbrojených silách. Po druhé, väčšina z tých, ktorí prišli do regiónu, sa za dva-tri dni rozhodne odísť do zahraničia a opustiť zariadenia, kde sa usadili. Preto sa počet utečencov každým dňom mení, niektorí prichádzajú, iní idú ďalej, – hovorí Dobromilsky.

V dôsledku toho sa región stal akýmsi centrom pre „dočasný oddych“ pred dlhodobým útokom na hranice.

Snaha regiónu o prerozdelenie tokov na hraniciach sa zatiaľ nedarí

A prepadnutie hranice je v súčasnosti naozaj zdĺhavé – stáť v rade na ktoromkoľvek kontrolnom stanovišti po celej čiare zakarpatskej hranice s krajinami EÚ trvá viac ako deň a niekedy aj dva. O niečo menšia premávka je stále na rumunských hraniciach.

Aj keď cesta do Zakarpatska, ak opustíte mesto autom, tiež nie je jednoduchá - niekedy potrebujete získať viac ako dva dni a na kontrolných bodoch, ktoré sú umiestnené pri všetkých vstupoch do regiónu na priesmykoch, sa v radoch stáť v polovičnom veku. Aj keď v prvých dňoch to bolo pozorované len na diaľnici Kyjev-Čop, ale teraz je premávka silná aj na diaľnici H-09 Mukačevo-Rogatyn a H-13 Sambir-Užhorod.

- Tieto toky nemôžeme distribuovať, pretože premávka je veľmi silná vo všetkých smeroch, takže idú všade, ale pomaly, - povedal pre Ukrinform Roman Moldavčuk, vedúci oddelenia informačnej činnosti Zakarpatskej regionálnej štátnej správy .. - Teraz však máme dva najvyťaženejšie body v tejto premávke. Ide o užhorodskú kontrolu na slovenských hraniciach (sem môžu mať len vnútorné pasy) a železničnú kontrolu na hraniciach v meste Chop, odkiaľ premávajú vlaky pre IDP do Maďarska a Českej republiky. A ak pre užhorodský kontrolný bod, kde je vždy hustá premávka, sa im to predsa len podarí - je tam pruh pre autá, pre autobusy aj chodcov, koordinátori zabezpečujú logistiku potravín a hygienu v radoch, žst. "Chop Passenger" "Nemôžem vystáť tých 2000 ľudí, ktorí tam napríklad čakali na vlaky 28. februára," povedal.

Kraj preto v súčasnosti pracuje na prerozdelení týchto tokov na hraniciach. Pomôcť by tomu mala iniciatíva, podľa ktorej budú mať Ukrajinci povolený aj maďarský pas s vnútorným pasom. Veď keď si porovnáte premávku, tak na kontrole v Užhorode je dnes 1000 áut a na Tise, ktorá je v rovnakom čase takmer neďaleko na maďarských hraniciach, 120 áut. V súčasnosti, ako pre Ukrinform vysvetlila tlačová služba pohraničného oddelenia Čop, ktoré má kontrolné stanovištia s Maďarskom, Maďari nepúšťajú ukrajinských utečencov do ich domácich pasov.

Nemajú právo neusadiť mužov v komunitách

Zakarpatská vojenská správa momentálne nemenuje komunitu v regióne, ktorá doteraz prijala najviac utečencov – je to potenciálne nebezpečné, keďže môže dochádzať k provokáciám.

Rôzne komunity sa však k svojim hosťom správajú odlišne, rovnako ako sa hostia správajú odlišne. Najmä miestne skupiny na sociálnych sieťach informovali, že návštevníci sa počas ťažkej situácie pre krajinu správali brutálne – najmä štrajkujúci miestni mladí muži a muži v džípoch, ktorí vyberali všetku hotovosť v bankomatoch mesta a kupovali všetok drahý alkohol na miestnych trhoch. . Na tretí deň vojny sa teda v rôznych komunitách začali rozhovory o neusádzaní mužov vo vojenskom veku. V niektorých (ako v Polyanskej Tergromade) hlavy hlásali, že muži vo veku odvodu, ktorí boli usadení skôr, by mali byť vysťahovaní.

Zakarpatské OVA informovalo, že takéto rozhodnutia momentálne nie sú opodstatnené, keďže existuje príkaz hlásiť sa na vojenskom registračnom a odvodovom úrade mužov do 24 hodín, v prípade jeho nedodržania budú potrestaní.

Všetky komunity však odmietnutie predaja alkoholu vítajú. Vo väčšine obcí Zakarpatska, vrátane najväčších miest v regióne - Užhorodu a Mukačeva, si pivo nekúpite nepretržite. Tento zákaz víta aj šéf OVA, ktorý dosť nahlas vyhlásil, že vysídlení muži v Zakarpatsku, ktorí boli spozorovaní v stave alkoholového opojenia, budú z poradia poslaní do vojny. V súčasnosti platia pravidlá, že všetci sa musia zaregistrovať v mestách, komunitných centrách alebo obvodoch miestnych starších a samostatne sa dostaviť na úrad pre vojenskú registráciu a zaraďovanie.

V súčasnosti je viac ponúk bývania ako tých, ktorí chcú zostať

Hneď v prvý deň vojny v Zakarpatsku sa ľudia začali koordinovať, aby pomohli IDP pri hľadaní bývania. Do tejto práce sa rýchlo zapojili dobrovoľnícke hnutia, ktoré predtým pôsobili počas rusko-ukrajinskej vojny na Donbase v rokoch 2014-15 a neskôr sa objavili koordinačné veliteľstvá. Novú profesiu koordinátora pre osídľovanie utečencov si osvojil aj známy ukrajinský spisovateľ Andrij Lyubka . Od prvých dní vojny pomáhal nájsť bývanie pre osadníkov, hovorí: dedina ľudí od Lucku po Černovice.

- Prvý deň vojny som sa zobudil v Kyjeve, s prezentáciou knihy som mal letieť do Litvy, no ranné výbuchy všetko zmenili. Sám som bol nútený odísť z Kyjeva za ženou a dieťaťom do Černovice, cestoval som takmer deň. A keď som prišiel, uvedomil som si, že nemôžem spať ani pracovať. Stav úzkosti bol taký silný, že ak len sedíte - môžete sa zblázniť. V tejto situácii neviem písať texty, tak som rozmýšľal, čo by sa teraz mohlo hodiť. Keďže už vtedy bol v bezpečí, prešiel peklom v rade, nedostatku paliva na čerpacích staniciach, rozhodol sa skoordinovať ľudí, ktorí si týmto peklom práve prechádzajú. Mám veľké publikum, takže koordinujem žiadosti o vyrovnanie a návrhy na prijímanie ľudí. Toto nie sú ponuky za peniaze. Hoci súčasná situácia je taká, že veľa ľudí v západných regiónoch hľadá útočisko len na pár dní, oddýchnuť si od cesty, dostať sa z toho šoku a ísť z vojny do Európy. Ľudia, ktorí prežili ostreľovanie a počujú sirény vo Ľvove, tam nechcú zostať, napriek tomu, že situácia je viac-menej pokojná. Ale necítia sa bezpečne, tak idú ďalej, - hovorí Andriy Lyubka.

Preto je v súčasnosti v západných regiónoch viac ponúk bývania, ako je ľudí ochotných sa tam usadiť. Napríklad mám návrh: dom pri Ľvove pre veľkú rodinu, zmestí sa doň 7 ľudí - nikto neberie. Nechcú zostať dlho.

- Ďalší problém, - hovorí Andrew, - že teraz nie je možné dostať sa z ostreľovania. Chceli sme spustiť samostatnú pobočku pomoci umelcom, divadelným osobnostiam, umelcom a spisovateľom. Ľudia nemôžu odísť. Toto je desivé.

To, že sa s migrantmi v rôznych komunitách či rodinách zaobchádza rozdielne (niekto napríklad odmieta ubytovať mužov), je zložitá situácia. Ale ľudia majú právo takto reagovať, pretože sa neuspokoja s peniazmi, takže ak nechcú mužov - a 90% nechce - tak sa s tým nedá nič robiť. Aj keď podľa mňa ide o skloňovanie. Pretože títo muži, ktorí berú von svoje manželky, deti a rodičov, strávia na cestách viac ako dva dni a nemôžu sa hneď vrátiť domov do vojny. Potrebujú sa aspoň trochu vyspať.

Je potrebné vrátiť človeka do stavu „tu a teraz“, pomôcť mu pochopiť, že je v bezpečí

Ako človek, ktorý mal ľudí v dome už večer v prvý deň vojny, nemôžem nesúhlasiť s Andrijom Lyubkom. Tí, ktorí čelili ostreľovaniu a opustili svoje domovy, sú veľmi vystrašení. Ľudia sú zmätení, unavení, vystrašení. Každý potrebuje pomoc psychológa.

Na Zakarpatsku ju poskytuje okrem iného Tetyana Khoroshilova, psychologička Regionálneho centra sociálnej a psychologickej pomoci Zakarpatska a zástupkyňa riaditeľa mimovládnej organizácie Zakarpatsko-Donbass .

- V krízovom centre pracujem dlhodobo a od roku 2015 sa venujem migrantom. V súčasnosti sú na Zakarpatsku ľudia z rôznych častí Ukrajiny. Sú to utečenci. Toto nie sú nútení migranti. Sú to ľudia utekajúci pred vojnou vo svojich rodných mestách. Sú traumatizovaní a vystrašení, sú v kríze a potrebujú podporu.

Ako reagovať na takúto krízu? Poskytnutie emocionálnej podpory osobe je prvá vec, ktorú potrebujete. Bude to užitočné pre všetkých, ktorí takýchto ľudí prijali. Nechajte osobu, aby sa opäť cítila bezpečne. Ak sa chcete vrátiť z ťažkého stresu k normálnemu fungovaniu, prejdite do stavu zdrojov. Sú to predsa ľudia, ktorí zároveň stratili všetko: budúcnosť, domov, majetok. V takýchto situáciách je veľmi ťažké dať sa dokopy.

Takže prvé, čo takýmto ľuďom hovorím, je: "Všetko, ste v bezpečí." Toto opakujem niekoľkokrát. Navrhujem, že ak človek verí v Boha, modli sa spolu. Dávam odporúčania, dokonca robíme dychové cvičenia. Vráťme sa do momentu „tu a teraz“, a potom sa môžete rozhodnúť, čo ďalej.

Tatiana hovorí, že kontakty na psychológov pracujúcich s utečencami sú dostupné vo všetkých koordinačných centrách v regióne. A radí obrátiť sa na špecialistov hneď, ako uvidíte potrebu.

Teraz predsa musíme vydržať.

Tatiana Kogutič, Užhorod

Foto Sergij Gubaka a z otvorených zdrojov