Varšava a Berlín spustia 26. marca „koalíciu obrnených vozidiel“ pre potreby ozbrojených síl.
Povedal to podpredseda vlády - minister národnej obrany Poľska Władysław Kosiniak-Kamys na bilaterálnom stretnutí s nemeckým kolegom Borisom Pistoriusom v centre poľského ministerstva obrany v Gelenówe pri Varšave, informuje korešpondent Ukrinform.
„My ako spolulídri – Poľsko a Nemecko, aktivujeme 26. marca koalíciu obrnených vozidiel na podporu Ukrajiny. Ide o jednu z najdôležitejších koalícií, ktoré boli vytvorené,“ povedal Kosiniak-Kamysh.
Dodal, že Varšava a Berlín sú spolulídermi tohto projektu a už sa k nemu pridali ďalší partneri ako Veľká Británia, Švédsko a Taliansko.
Pistorius zase zdôraznil, že táto koalícia má „dlhodobý charakter“. Kľúčové je podľa neho zvýšiť produkciu všetkých druhov obranných produktov v rámci poľsko-nemeckej spolupráce.
Poľskí a nemeckí ministri tiež oznámili vytvorenie Síl rýchlej reakcie v Európe. Podľa poľského ministra budú do júla tohto roku pripravené do akcie najmä bojové skupiny poľskej a nemeckej armády v počte 2500 vojakov. Kosiniak-Kamysh poznamenal, že ostatné krajiny sa zatiaľ k vytvoreniu týchto síl nepripojili, keďže nie všetky majú taký potenciál ako Poľsko a Nemecko.
"Od júla budeme v tejto otázke konať spoločne a v priebehu roka budú Poľsko a Nemecko spolupracovať a vytvoria Sily rýchlej reakcie," povedal poľský minister.
Pistorius poznamenal, že Poľsko zaujíma ústredné miesto na východnom krídle NATO a zohráva kľúčovú úlohu pri podpore Ukrajiny. Oznámil tiež, že na júl sú plánované poľsko-nemecké medzivládne konzultácie.
Obaja ministri informovali, že v máji sa vo Vroclave uskutoční stretnutie ministrov obrany krajín Weimarského trojuholníka.
„Obnovujeme weimarský trojuholník v politickej sfére, v obrannej sfére, ako aj vo vzťahoch medzi našimi centrálami. Pripravujeme sa na ešte intenzívnejšie spoločné cvičenia,“ povedala Kosinjak-Kamyš.
Ako bolo oznámené , poľské spoločnosti vojenskej obrany, ktoré požiadali Európsku komisiu o dodatočné prostriedky na výrobu munície, najmä pre potreby ozbrojených síl, dostali z Bruselu len 0,4 % z celkovej sumy financií.
Foto: Mychalčuk Sergej